VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20160919

DEKLARASAUN POLITIKA BANCADA PARTIDO DEMOCRÁTICO



DEKLARASAUN POLITIKA
 BANCADA PARTIDO DEMOCRÁTICO
IHA SESAUN ABERTURA BA V SESAUN LEJISLATIVA
IHA PARLAMENTU NASIONAL
-----------------------------------------------------------------------------------------------
Sua-Excelência Presidente da República, Taur Matan Ruak,
Excelências, Presidente do Parlamento Nacional, Distintos Deputados, Membru Governu, públiku no povo Timor-Leste tomak mak ami hadomi.


 “Kaer Metin Ukun Rasik An, Hari Nasaun Hosi Baze”

Hatur an iha vizaun no prinsipiu politiku Partido Democrático nian, mak ohin iha abertura ba V sesaun lejislativa ida ne’e, Bancada Partido Democrático, hakarak koloka nia pensamentu politiku, nudar refleksaun politika ida, kona ba lala’ok kaer ukun no bandu iha nasaun ida ne’e, durante tinan ida nia laran.

Excelência sira,
Primeira kestaun nebe Bancada Partido Democrático koloka, iha nia intervensaun politika ida ne’e,  mak kona ba desempenho de servisu Presidente da República nian. Hanesan forsa politika ida, Partido Democrático akompanha esforsu nebe Presidente da República halo hodi hakbesik Estadu ba Povu, fo korajen no esperansa, hodi kuida nasaun ida ne’e ho responsabilidade tomak nudar sidadaun.

Tamba ida ne’e, Bancada Partido Democrático deklara katak  apresia teb-tebes, inisiativa Presidente da República, hodi visita povu iha suco-suco, no hatudu nia knar nudar aman nasaun nian, garante ba paz, unidade no estabilidade iha nasaun ida ne’e. Nune, Partido Democrático hein katak, futuru Presidente da República, bele banati tuir inisitiva no obra diak ida ne’e.

Excelência sira,
Segunda kestaun mak kona ba mudansa politika, nebe ita  foin ultrapassa. Partido Democrático haklaken kestaun ida ne’e iha plenária, nudar diálogu abertu, hodi fanu pensamentu kritiku nai ulun no públiku sira nian, ba nune, bele haree ho klean, tetu ho didiak efeitus husi mudansa politika, nebe akontese iha tinan 2015 no 2016 nia laran. Ita hotu hatene katak, iha tinan 2015 no 2016, líder politiku sira halo mudansa politika radikal ida iha nasaun ne’e, hodi bok, muda no sobu natureza de servisu instituisaun estadu nian, nebe importante iha nasaun ne’e, mak hanesan tuir mai; 1). Muda natureza politika koligasaun iha governu hodi hatun no hasai líder partido koligasaun hanesan CNRT, PD no Frenti Mudansa, hodi fo hikas fatin ba individu hosi partido opozisaun Fretilin, hodi lídera guvernu koligasaun nian; 2). Muda natureza de servisu iha Tribunal, Ministériu Público no servisu judisiáriu interligadu sira seluk hodi duni sai Juiz, Procurador, no Offisial Judisiáriu sira hosi nasaun amigo; 3). Muda natureza de servisu iha orgaun eleitoral, partikularmente CNE, hodi hamosu lei nebe hamenus komisáriu CNE, no hasai balu hosi sira nia funsaun no mandatu, nebe seidauk to’o nia tempu atu hakotu; 4). Muda natureza servisu iha Parlamento Nacional, hodi hasai Partido Democrático no Frenti Mudansa hosi bloku koligasaun, hatun presidênsia da mesa do Parlamento Nacional, no meja komisaun espesializadas balun; 5). Koko malu no satan malu entre orgaun soberanu sira, hodi hamosu polémika iha F-FDTL nia laran, polémika kona ba aprovasaun no votasaun ba programa vizita do estado Presidente da Repúblika ba Japaun, kestiona legalidade existênsia Presidente Tribunal de Recurso ho razaun katak, Parlamento Nacional seidauk ratifika; 6). Desizaun politika interligadu sira seluk hosi ukun nain sira, nebe muda no sobu natureza sosial politika iha sosiedade Timorense, inkluindu desvalorizasaun veteranu no funu nain sira balu.

Nune, hafoin analiza ho klean, tetu ho didiak faktus politikus iha leten, maka Partido Democrático deklara katak, Partido Democrático aprende dadauk lisaun hosi aktus politikus hirak ne’e, nudar referênsia politika, hanesan tuir mai: 1). Orgulho pesoal ba ida-ida nia experiênsia no intelektualidade, knar no kompetênsia, mak rezulta hodi ignora diálogu institusional no interpessoal entre líder politiku sira. Hases diálogu hosi pensamentu no asaun, mak lori líder politiku sira hirus malu no dun malu, koko malu no satan malu, haketak malu no hatun malu, hafoin, ida-ida justifika nia razaun ba públiku; 2). Auzensia diálogu entre líder politiku sira hamenus no halakon dadauk sentimentu de solidaridade institusional, entre líder orgaun soberanu no instituisaun estadu nian; 3) Orgulho pesoal no hegemonia politika lori konsensu nasional no unanimidade sai fali dalan hodi halibur malu hirak nebe iha forsa, maibe, hatun no haketak fali hirak nebe la iha forsa.

Tamba ida ne’e, Partido Democrático konklui katak desizaun no asaun politika ida ne’e, satan no hatodan dadauk prosesu hamoris no haburas kualidade fiar malu, entre líder politiku sira, inkluindu entre líder politiku jerasaun foun ho jerasaun tuan, nune mos, entre líder politiku jerasaun foun sira, iha batalha politika no arena demokrasia.

Realidade hatudu katak asaun politika hatun malu no haketak malu, sai nudar referênsia politika nebe demonstra hela iha batalha politika Timor nian. Hosi ne’e, mak ita hatur ona iha ita nia fuan nudar memória politika, kona ba desizaun no asaun politika hosi ita nia líder sira, no ho ida ne’e, mak ita kahe iha ita nia kabas hodi hakat ba oin, hodi dezenvolve no involve an iha vida politika. Basa, desizaun no asaun politika, kuda no hamoris hosi jerasaun ida, maibe lisaun politika sei aprende hosi jerasaun seluk, iha loron oin mai ho nia natureza rasik. Tuir perspektiva Partido Democrático katak, desizaun no asaun politika hanesan temi iha leten, bele hamenus étika moral politika nudar Timor oan, no hamenos unidade no solidariedade entre Timor oan sira hodi dezenvolve povu no nasaun Timor-Leste.

Excelência sira,
Terseira kestaun mak kona ba legalidade no konstitusionalidade, nudar efeitu hosi mudansa politika nebe akontese. Ita hotu hatene katak, hafoin partido CNRT, unilateralmente hasai Partido Democrático no Frenti Mudansa hosi koligasaun, iha fulan Marsu liu ba, CNRT desidi atu ukun mesak iha Parlamento Nasional no iha governu, sein forma maioria parlamentar seluk, hodi substitui PD no FM tuir prátika politika nebe akontense iha eleisaun 2007 no 2012. Nune, iha perspektiva legal balu haktuir katak, desizaun no asaun politika hosi CNRT ne’e, los hela no tuir hela dalan legal no konstitusional.

Maske nune, diskusaun politika ekspresa preokupasaun kona ba interpretasaun legal no konstitusional, preokupasaun ba desizaun no asaun politika agora nudar presedente politiku, hodi projeta ba eleisaun 2017 oin mai. Ho buat hirak ne’e hotu, maka Bancada Partido Democrático deklara nia pensamentu lójika, no preokupasaun politika liu hosi perguntas tolu tuir mai; 1). Tamba sa mak CNRT ho kadeira 30 bele forma governu  mesak, sein forma maioria parlamentar iha Parlamento Nacional?; 2).Tamba sa mak iha eleisaun 2007, partido Fretilin sai nudar partido mais votadu iha eleisaun, maibe la bele forma governu mesak, tan deit la iha akordu legal no formal ho partido seluk, hodi forma maioria parlamentar?; 3). Será ke eleisaun oin mai, partido mais votadu, ho 30 kadeiras ka 25 kadeiras, bele forma ona governu mesak, sein halo akordu legal hodi ofisiliza maioria parlamentar ho partido seluk, banune, bele priense demanda konstitusional nudar artigu 106 Konstituisaun haktuir?

Nudar partido jerasaun foun nian, Partido Democrático haka’as an atu kompriende ho didiak kestaun legal konstitusional, em relasaun ho formasaun governu ida agora, no ba formasaun governu iha futuru. Maske nune, hafoin liu tiha akontesementu politiku hirak ne’e, Partido Democrático konklui katak buraku ka gap entre realidade politika agora, ho esperansa politika ba oin hodi hatur desizaun politika tuir konstitusaun, seidauk klaru atu la’o tuir, no seidauk iha serteza, atu sai fatin nebe los no lolos. Ida ne’e mak sai nudar obra politika hosi líder politiku sira agora, no hosi ne’e, mak ita aprende lisaun hodi projeta ita nia futuru, iha nasaun República Democrática de Timor-Leste.

Excelência sira,
Kuarta kestaun mak kona-ba pensaun vitalisia. Partido Democrático konsiente katak Lei Pensaun Vitalisia ladun justu atu aplika iha nasaun ne’e, tamba ne’e Partido Democrático kompromete atu  halo alterasaun lei ne’e, hahu iha kampanha iha 2012. Nune, iha tinan 2014, Partido Democrático hatama projectu de alterasaun ida hodi halo revizaun ba lei pensaun vitalisia. Maske nune, Partido Democrático la hetan apoiu no kolaborasaun máxima hodi prosesa lalais alterasaun refere. Felizmente, hafoin hein tinan rua resin, PD hetan apoiu ho projetu alternativu hosi Fretilin atu halo alterasaun ba LPV. Finalmente, Parlamento Nacional, kria ona Komisaun Eventual ida hodi diskute no halo harmonizasaun entre projectu Partido Democrático ho Fretilin nian, banune, bele hamosu textu uniku ida hodi aprezenta ba plenária. Partido Democrático hein katak textu unika projectu lei hosi Partido Democrático ho Fretilin, bele hetan apoiu máximu hosi CNRT ho FM.

Excelência sira,
Kinta kestaun mak kona ba fronteira maritima iha Timor Gap. Ita hotu hatene katak, ita nia luta atu hatur soberania nasaun, no integridade teritorial nudar nasaun ukun rasik an, seidauk remata tuir funu nain sira nia mehi, no ita hotu nia hakarak, tanba seidauk defini lolos, ita nia fronteira maritima ho Austrália no Indonésia.

Partido Democrático haklaken nia pozisaun politika katak, fronteira maritima entre Timor-Leste ho Austrália, tenki defini tuir medium line, tamba iha sobre-pozisaun entre nasaun rua ne’e. Atu solusiona problema ida ne’e, maka Bancada Partido Democrático haklaken ba públiku katak, Timor-Leste tenki kaer metin prinsípiu hirak tuir mai: 1). Halo nafatin negosiasaun hodi koalia ba malu entre Timor-Leste ho Austrália no Indonésia; 2). Hatur an iha lei internasional kona ba tasi nian hanesan UNCLOS; 3). Unifika pensamentu no asaun Timor oan hotu-hotu nian, katak luta ba delimitasaun fronteira maritima, nudar kontinuasaun luta, hodi hatur soberania nasaun no integridade teritorial, hanesan nasaun soberanu no ukun rasik an. 4). Partido Democrático deklara katak fo apoio total sein rezerva ba Ekipa de negosiasaun fronteira maritima, nebe líderadu hosi negosiador prinsipal, Ministro Kay Rala Xanana Gusmão. Partido Democrático fo nia apoiu 100%, tamba Partido Democrático defende delimitasaun fronteira maritima desde inisiu kedas.

Mak ne’e deit, intervensaun politika Bancada Partido Democrático. Hodi líder, militantes no simpatizantes nia naran, ami hato’o obrigada wa’in.


Dili, 20 de Setembro 2016
Lurdes Bessa
Presidente Bancada

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.