VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20170521

HANOIN HIKAS “GUBERNUR” ENG. MÁRIO VIEGAS CARRASCALÃO (1982-1992)

HANOIN HIKAS “GUBERNUR” 
ENG. MÁRIO VIEGAS CARRASCALÃO
(1982-1992)

Amo Bispo Carlos Filipe Ximenes Belo
Ho laran taridu atan há’u simu lia tatoli katak Embot Mário Carrascalão, mate iha Díli iha loron 19 liu ba. Há’u hato’o há’u nia sentimentu ba señora Helena Carrascalão no oan mane Pedro Carrascaão no oan feto Sónia Carrascalão.

Wainhira, hau sei kiik, iha Baucau, há’u nunca rona kona ba família Carrascalão. Boot ona, hanesan eskolante iha Seminariu Dare, ami rona ema ko’alia ba señor Carrascalão, malae ida ain aas, ne’ebé ema balu bolu “malae bicicleta”. Há’u haree hetan malae ne’e wainhira iha selebrasaun loron 10 fulan juño, (loron Portugal no Luís de  Camões nian), ami seminarista sira tun ba Dili, atu assiste serimónia dada bandeira iha Palácio do Governo nia oin, no ba Prró-Catedral Motael, atu kanta Te Deun. Iha tempu nebá ami bele hatene see mak “malae Carrascalão (Aman).

Maibé, há’u nunka hetan no la koñese señor Manuel Viegas Carrascalão no nia kaben, dona Marcelina Guterres, ema hosi Venilale, no nunka hetan no hasoru señor Mario nia maun ka alin feto sira.

 Dala ida, iha feriadu, há'u ba Dili, hela iha kuñadu nia uma iha Santa Cruz. Há’u gosta heree futu manu. Iha loraik ida, há’u tesik ba  Mercado Municipal, tan ba rona ema hakilar tanba futu manu.

Iha momentu nebá, hau haree deit ema mestiço ida ain aas,  kaer hela manu aman mean ida atu futu; hau rona deit ema sira taru osan hakiliar: “malae Carrascalão, husik tun! Malae Carrascalão, foti ona”… Afinal, ema nebá, mak señor Manuel Carrascalão, Engenheiro  Mário Carrascalão nia maun boot, nebé, iha tempu okupasaun ba beibeik Lecidere koalia ho haúu kona ba buat oin oin.

Iha tinan 1983, Amo Papa João Paulo II foti atan há’u ba Administrador Apostólico atu ukun Dioseze Dili. Iha fulan Setembro 1983, Pangdam Bali to’o iha Dili, atu harii Komando Operasi Khusus hodi arrebenta GPK.

Ba ida ne’e, militar sira organiza soru mutu ida iha Dili, hodi konvida Gubernur, KAKANWIL, Uskup, pastor, suster no pegawai seluk. Hosi Dioseze sira konvida deit “Uskup” ba soru mutu ne’e.  Há’u ba duni, ho Padre Mateus do Rosário da Cruz, (sekretaris), atu assiste. Iha ne’eba, PANDAM hato’o katak, além de KODIM Wira Dharma, sei harii Komando Khusus ida atu hala’o operasaun, ne’e duni nia husu kolaborasun ba ema hotu, no mos ba “pihak Gereja Katolik”.

Sira husu ha'u atu hato’o liafuan ruma ka “tanggapan”, maibé, tan ba há’u seidauk hatene Bahasa Indonesia, há’u koalia oitoan deit; ikus mai há’u hato’o há'u nia intervensaun  ho Lia Inglês

Maibé, iha sala laran ema hotu hotu nonok hodi rona Bapa Gubernur Carrascalão, ne’ebé ko’alia maka’as.

Iha soru mutu nebá, Gubernur Mário Carrascalão  husu ba “Pemerintah Pusat” atu tulun “Rakyat Timor Timur” laós ho motor no karreta, maibé, tulun povu ho karau no kuda, fini hare no batar, ai-suak ho táa. Ida n’e mak povu presiza liu, la'ós karreta KUD no biskota … Iha tempu ne’e há’u hakfodak ona ho Gubernur Carrascalão. Nia hatudu duni katak nia iha vizaun no hatene povu nia susar no saida mak povu Timor presiza.

Iha fulan Dezembru, há’u hetan malu ho Gubernur Carrascalão, iha “Natal Bersama", iha Colmera, maibé, ami la dun ko’alia barak.

Hahú tinan 1984 to’o tinan 1992, atan há'u hasoru señor Governador Mário Carrascalão dala barak.

Atu defende povu Timor nia dignidade no direito, há’u  husu audiénsia iha Kantor Gubernur dala barak.

Ir Mário Viegas Carrascalão
Iha audiência nebá ami ko’alia kona ba situasuan iha rai laran, no kona ba problema Timor nian iha rai liur ho iha Indonesia laran. Dala ida, nia konta mai há’u, nia mos enfrenta problema barak, liu liu ho militar Indonesia sira ne’ebe hakarak halo Timor Timur hanesan sira nia “feudo” ka sira nia kintal, atu manan osan no “naik pangkat”. Nia mos haktuir, katak militar barak deskonfia nia, ko’alia aat nia, no balu ba kesar iha Jakarta. Maibé, nia la tauk, nia mos iha buat ruma atu hato’o ba Bapa sira, nia sa’e aviaun ba Jakarta atu hasou Menteri Dalan Negeri, ka MENHANKAM, ka Bapa Presiden.

Iha ami nia soru mutu, señor Governador “sempre”  simu há'u ho simpatia, no rona buat nebé há'u hato’o  ba nia, ho atensaun boot.
Ami ko’alia barak kona ba assuntu oin oin. Ami hetan malu iha festa hanesan “Natal Bersama” no inaugurasaun Igreja nian.
Iha fulan julho 1985, há’u atu ba Vaticano (Roma), atu hasoru Amo Papa João Paulo II.

Há’u ba “Kantor Imigrasi” atu trata passaporte (Indonesia nian). Kepala Imigrasi litik hau há’u ho lia oin oin. Semana ida nia laran há’u la hetan Passaporte. Hau telefone ba Governador konta buat ne’ebe há’u rona hosi Kepala Imigrasi (ema Sumatra). Governador ko’alia ho boot sira iha Jakarta: Ikus mai sira fó keda passaporte.

Loron ida há’u ba Baucau atu vizita família. Iha kareta laran, hau tula  kafé ka’ut ida, ne’ebé sarani sira hosi Ermera mak fó. Iha Fatu Há’i, iha Pos, militar la husik atu hau lori kafé ba Baucau. Há’u mos, fila deit, tun fali ba sidade no hakat liu ba Kantor Gubernur, hodi hato’o buat hirak nee:  “kafe nee sarani sira mak fo, tan sa mak labele lori ba uma?”Bapa Gubenurr kaer telefona  kedas ba DANREM.

Iha DANKOLAKOPS Sugito nia tempo, Pak Kolonel ida ne’e husu ami na’in rua (Gobuernur ho Uskup) atu akompaña nia, sa’e helicóptero ba Cairabela (Vemasse). Motivu? Tanba GPK sira sunu Kapela Cairabela nian. Ami to’o iha nebá, husu tuir maluk Timor oan sira lós ka lae, sira haktuir dehan “bapa” sira mak sunu hodi duni fali sira ba Ai-laran.

Iha tinan 1989, Amo Papa João Paulo II atu ba vizita Indonesia. Há’u ba Kantor Gubenru, atu koalia hodi hanoin kona ba “possibilidade” atu konvida  Amo Papa vizita Timor. Señor Mário dehan mai há’u: “Senhor Bispo, ne’e tempo diak liu atu konvida Amo Papa mai vizita Timor. Se nia la mai agora, nia sei la mai tan”. Nia hakarak surat ba Pemerintah Pusat no hau hakerek ba Roma. Ikus mai, Amo Papa João II ba vizita duni Timor.

Iha buat barak atu konta kona ba ami na’in rua nia hasoru malu. Maibé, artigo ida ne’e naruk demais tiha ona. Ikus liu, hau hakarak hato’o de’it buat rua: Iha 2006, ami na'in rua hetan malu iha fatin Ministerio de Justiça, iha Dili. Nia dehan katak, tanba ema  Boot ida nia hahalok, nia husu atu sai hosi Comissão anti Corrupção. Iha Agosto 2016, há’u ba hasoru nia, iha nia oan mane nia uma, iha zona Comoro nian. Nia ho señora Helena Carrascalão husu: “Bispo Belo tenki mai fali atu koa’alia hodi defende foin sá’e sira  no povu Timor”. Atan há’u hatan de’it ho hamnasa: “Loron ida sei fila…”

Há’u fila karik, oras ne’e, la bele hetan tan señor Eng. Mário Viegas Carrascalão, tan ba nia husik tiha ona Timor no mundo ne’e. Há’u sente triste tebes iha loron hirak ne’e nia laran. Iha tinan sanulu nia laran (1982-1992), ami na’in rua buka atu serbí de’it povu Timor Loro Sa’e. Nia Gubernu, atan há’u, Uskup. Ema balu dehan ami kolaborasionista, “vendidos” ba Indonesia. Maibé, se ema balu hala’o funu iha ai-laran, ami mos hala’o funu iha vila no sidade laran; ami la subar!;  ami la evakua ba “LUAR NEGERI"; Ami la halai, to’o Bapa sira no milisia sira sunu ami nia uma.

Señor Governador Carrascalão, favor ida,  reza mai atan há’u, no reza ba o nia Povu Timor Loor Saé.

Porto, 20 de Maio de 2017.
Amo Bispo Carlos Filipe Ximenes Belo

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.